Približne v mojich dvanástich rokoch som si vyhliadla z encyklopédie psov plemeno HLADKOSRSTÝ FOXTERIÉR. Získal si ma nielen svojím zjavom, ale aj opisom jeho povahy. Odvtedy som túžila mať tohto diabla s iskrou v oku doma. Na svojho prvého foxteriéra som si ale musela počkať ešte asi 10 rokov. Juliu som si kúpila až potom, keď uhynul môj prvý pes, pudlík Riči. Na základe zlého príkladu, ako z pôvodne pracovného plemena pudla postupne vzniklo plemeno takmer nevyužitelné, som si zaumienila, že svojich foxteriérov budem poľovne viesť a chovať iba na povahovo výborných jedincoch. Šteniatka sa snažím takto od mala viesť (viď. sekcia video..). Budem sa snažiť robiť so svojimi psami poľovné skúšky, hoci som v tejto oblasti nováčik a učím sa spolu so svojimi psami. 
      Mojou snahou je chovať psy vhodné ako na výstavy, tak aj na výkon poľovníctva. Pre svoje suky budem vyberať psov, ktorý sa predovšetkým hodia do mojej predstavy “ideálneho foxteriéra“. Tým mojím “ideálnym foxteriérom“ je pes s peknou hornou líniou, predovšetkým s pekným krkom, ktorý sa začína dvíhať už v polovici dĺžky chrbta, primerane dlhý, ďalej štvorcový rámec tela a pekne uhlené zadné nohy. Hlava ako aj kostra dosť silná, schopná vykonávať svoju prácu v teréne. Určite by nemal byť ani príliš štíhly, ani príliš “nohatý“, nie väčší ako 40cm... Ku tomuto môjmu ideálu, ktorý nosím stále v hlave, sa budem snažiť svojím chovom priblížiť čo najbližšie. Kedže aj na psoch šampiónoch často nachádzam chyby a často sa mi nehodia typovo do mojej predstavy,psov na krytie nevyberám podľa toho, šampiónom kolkých krajín pes je, akých má predkov alebo z ktorej chovateľskej stanice pochádza, ale podľa toho, ako sa približuje k môjmu ideálu v exteriéri, ale aj povahovo.